Reconquista

Reconquista pinned a photo

NOVÝ KANÁL RECONQUISTY (t.me/reconquistaSVK) 📣 Z objektívnych dôvodov pozostávala činnosť nášho telegramového kanálu v poslednej dobe hlavne z preposielania cudzích príspevkov, čo postupne viedlo k strate takmer polovice odberateľov. Vznikom nového kanálu obdobie útlmu končí – a príspevky rozhodne nebudú plané. 1️⃣ Na našej stránke jednostaj pribúdajú nové autorské články. 2️⃣ Do nášho obchodu ustavične pridávame málo známe a ťažko zohnateľné knihy. 3️⃣ Naša Reconquista (čítaj rekonkista) má stále čo ponúknuť, hoci sa z pôvodného mesačníka zmenila najprv na štvrťročne vydávaný časopis a napokon na občasník. Pozývame vás teda na náš nový kanál t.me/reconquistaSVK, ktorý už obsahuje všetky príspevky pôvodného kanálu (ktorý zostane ako záložný) a postupne bude zverejňovať príspevky nové. Zároveň budeme radi ľuďom ochotným v čomkoľvek priložiť ruku k dielu. Chceli by ste napísať článok na stránku či príspevok na kanál? Chcete vylepovať politicky nekorektné nálepky? Je vám blízka grafika či tvorba videí? Máte nápad na vylepšie? Určite sa nám ozvite! 🤝 🌐 reconquista.digital 📺 t.me/reconquistaSVK 📺 facebook.com/ReconquistaSK 📺 @reconquistaslovensko880 📧 redakcia@reconquista.sk

Channel name was changed to «Reconquista»

Channel name was changed to «https://t.me/reconquistaSVK»

NELEGÁLNA MIGRÁCIA SA ZASTAVIŤ DÁ V roku 2015 nám vysvetľovali, že masová migrácia je nezastaviteľný jav, ktorému sa dá nanajvýš prispôsobiť. Hranice vraj kontrolovať nejde. O jedenásť rokov neskôr zverejnil Frontex čísla za prvý polrok 2026. Nelegálne prekročenia vonkajších hraníc EÚ klesli medziročne o 37 % a na západoafrickej trase to bolo až 67 %. K tomu pribudol jednotný systém preverovania na hraniciach, keď namiesto 27 rôznych vnútroštátnych postupov vznikne spoločný štandard, podľa ktorého musí byť každý príchodzí identifikovaný, zaregistrovaný a preverený. Ukazuje sa teda, že to, čo sa označovalo za nemožné, bola v skutočnosti otázka dohôd s tranzitnými krajinami a ochoty ich vymáhať. Netreba to oslavovať, imigranti stále prichádzajú (legálne) a jedno číslo to nezmení. Znamená to ale, že celá migračná kríza nebola spôsobená neschopnosťou, ale nevôľou s tým niečo urobiť. Čítajte viac TUNÁ. 🔴 🌐 reconquista.digital 📺 t.me/reconquistaSVK 📺 facebook.com/ReconquistaSK 📺 @reconquistaslovensko880 📧 redakcia@reconquista.sk

V KOMÁRNE „SLOVENSKÉ“ IBA V ÚVODZOVKÁCH Hornouhorský a sliezsky jačmeň, český chmeľ a v úvodzovkách „slovenské“ pivo či medovina... Už len chýba po vzore súdruhov tam napísať „takzvané“ slovenské pivo či medovina – takto sa informujú turisti v slovenskom Komárne, takúto príznačnú úctu vzdávajú konšeli a vydavatelia týchto brožúr, keď „slovenské“ je v úvodzovkách. Čítajte viac TUNÁ. 🔴 🌐 reconquista.digital 📺 t.me/reconquistaSVK 📺 facebook.com/ReconquistaSK 📺 @reconquistaslovensko880 📧 redakcia@reconquista.sk

Potešíme sa každému podobnému príspevku! Veríme, že budú pribúdať a náš nový kanál si rýchlo nájde nových sledovateľov🔥

https://t.me/reconquistaSVK/858

🧠 Komunizmus zničil viacej ako vojna 🏰🇵🇱Keď jeden príde do Bratislavy, nemôže si nevšimnúť neprirodzenej štvorprúdovej cesty zasadenej priamo do srdca mesta, ktorá nielenže rozdeľuje mestské centrum, ale svojím neustálym hlukom vytvára nie veľmi príjemné prostredie na život. Prirodzene sa naskytá otázka – kto by bol schopný schváliť a zrealizovať takýto brutálny zásah do historickej štruktúry mesta? Samozrejme, naši súdruhovia z Komunistickej strany. 🏗Konkrétne sa jedná o výstavbu Mosta SNP a naväzujúcej rýchlostnej komunikácie cez Staromestskú ulicu, ktorá preťala pôvodné historické jadro Bratislavy. Za obeť tohto „veľkoprojektu“ padli stovky historických objektov a meštianskych domov. Paradoxne, medzi nimi aj ortodoxná synagóga na Rybnom námestí. 🏰 Bolo zrovnané celé podhradie, ktoré ležalo pod Bratislavským hradom, úzka sieť uličiek ako Mikulášska, Židovská, Vydrická či Rybárska bola doslova vymazaná z mapy. Spolu s nimi zmizli kamenné domy so storočnými základmi, obchodíky, kúpele, kultúrne pamiatky, remeselnícke dielne, aj domy, ktoré pamätali Habsburgovcov, reformáciu a poctivých bratislavských remeselníkov. Celkovo zmizlo až 30% historického centra. 🇷🇺 Komunistická ideológia vnímala staré mestá ako prežitok „buržoáznej minulosti“ – niečo, čo treba nahradiť. V mene “pokroku” vznikli betónové cesty a prázdne priestory bez identity. Historické centrum mesta prežilo dve svetové vojny, mimo iného aj spojenecké bombardovanie, ktoré, ako vieme, dokáže byť neskutočne ničivé. Neprežilo však ignoranciu a ľahostajnosť boľševickej ideológie. 🧠 Dnes, keď sa človek prejde pod hradom, prechádza miestami, kde kedysi pulzoval život. Dnes tam šumia len autá. Chýba mestská kultúra, atmosféra, organické centrum. Zostala len rana. Rana komunizmu, ktorú sa už nikdy nepodarí úplne zahojiť.

Nikdy nezabudneme na pomoc, ktorú nám poskytla slovenská armáda — píšu ukrajinské noviny — Pozdrav Ukrajincov Vodcovi Dr. Jozefovi Tisovi a slovenskému národu STK. Bratislava, 18. júla. Ukrajinské noviny „Vilne slovo“ priniesly o veľkolepom, slávnostnom uvítaní slovenských bojujúcich jednotiek v ukrajinskom meste Drohobyczi tieto riadky: Prizerajúc na veľký dojem ukrajinského obyvateľstva mesta Drohobycza a celej oblasti, rozhodlo sa obyvateľstvo mesta privítať predstaviteľov slovenskej armády, ktorej jednotky sa zdržaly v Drohobyczi za svojho postupu. Vybraní delegáti dostavili sa o 10. hodine do budovy veliteľstva divízie, kde prehovoril predstaviteľ miestnej rady Michal Baranyk: S veľkou radosťou a povďačnosťou prijal ukrajinský národ zvesť, že plece pri pleci s nemeckou armádou pomáha oslobodzovať Ukrajinu z boľševicko-židovských rúk aj slávna slovenská armáda. Nemám slov, ktorými by som mohol vylíčiť utrpenie ukrajinského národa pod boľševickým jarmom za necelé dva roky. Tí, ktorí sa pred svetom chválili, že nás – národných bratov – oslobodili z pánsko-poľských okovov, „oslobodili“ ukrajinské obyvateľstvo tak, že utekajúc zanechali hory mŕtvol nevinných, zamordovaných najlepších synov haličskej zeme – len za to, že sa cítili Ukrajincami. Nebojujeme proti ruskému národu, necítime proti nemu nijakú nenávisť, ale nechceme povoliť, aby on panoval nad Ukrajinou a jej majetkom, a aby ničil všetko, čo je ukrajinské. Zároveň sme prisahali krvavú pomstu židoboľševickej mafii, ktorá tisíce našich občanov poslala na istú smrť na Sibír či do ďalekého Kazachstanu. Desaťtisíce zavraždili hanobným spôsobom a do krajnosti zruinovali každý náš dlhoročný kultúrno-ekonomický majetok, vydobytý v tvrdom a dlhoročnom boji s Poliakmi. Ukrajinci sa veľmi radujú, že pri oslobodzovaní z boľševických okovov podal nám bratskú ruku pomoci slovenský národ, ktorý nám je najbližší po stránke krvnej, rečovej a historickej. Národ ukrajinský nikdy nezabudne na pomoc, ktorú nám poskytla slovenská armáda. Nakoniec reprezentant miestnej rady prosil poďakovať pánovi Vodcovi národa a štátu, prezidentovi Dr. Tisovi, v mene ukrajinského národa za pomoc, ktorú poskytla hrdinská slovenská armáda. Za správu mesta privítal vojsko starosta mesta, pán Kostšemský, ktorý poďakoval v mene obyvateľstva mesta za poskytnutú pomoc ukrajinskému národu a uistil ho, že slávna slovenská armáda sa bude cítiť medzi ukrajinským ľudom tak ako doma. Ľud ju bude podporovať so všetkým, čím len bude môcť. Potom deti odovzdali ďalšie kytice nádherných ruží pplk. gšt. Malárovi, veliteľovi divízie, ktorý sa poďakoval vrelými slovami ukrajinskému obyvateľstvu za skvelé privítanie a zdôraznil, že je veľmi dobre informovaný o martýrstve ukrajinského ľudu a o jeho ťažkom postavení pod boľševickým jarmom. Pri tom ich uistil, že odovzdá slovenským vojakom a taktiež služobnou cestou pánovi prezidentovi a slovenskému národu pozdrav Ukrajincov. Potom pplk. gšt. Malár odišiel s delegáciou prezrieť si budovu NKVD (Národný komisariát vnútra — bývalá GPU), v ktorej boli Ukrajinci mučení rafinovaným spôsobom židoboľševickými komisármi. Tento deň zostane dlho v pamäti obyvateľstva mesta Drohobycza a jeho okolia. Zdroj: Slovák_1941_07_19 Obr.: Kamenný pomník na slovenskom vojenskom cintoríne pri Lypovci, Ukrajina.

PRVÍ KOLONISTI V BIELORUSKU 🚫🐵 Bielorusko posiela na pokyn z Moskvy farebných kolonistov na hranice s Litvou aj Poľskom už niekoľko rokov a my sme už o tom písali nejeden príspevok. V samotnom Bielorusku však doteraz kolonisti neboli, pretože Putin vydeľoval Lukašenkovi kolonistov iba na vedenie hybridnej vojny proti Európe. Všetko sa začalo meniť v januári tohto roku, keď Lukašenko pred robotníkmi v Minsku vyhlásil: Chceš pozvať Tadžikov, Uzbekov, Kazachov, Sýrčanov, Afgancov, hocikoho? Pozvi... Sú odbory, mládežnícke zoskupenia, strany – zapájajte ich. Zdroj Následne v apríli priniesol Kapitán Normálnosť správu o tom, že Lukašenko privezie priamo do Bieloruska (nie na hranice s Poľskom a Litvou) 150 000 Pakistancov. To pri súčasnom počte obyvateľov, poznačenom obrovským odlivom (predovšetkým mladých plodných) ľudí po násilnom potláčaní protestov v roku 2020 predstavuje takmer 2 percentá obyvateľstva. Ak budú Pakistanci umiestnení v Minskej oblasti, budú v nej predstavovať 10 percent obyvateľstva. Lukašenko ničí bieloruskú krajinu aj národ, nedávno rozhodol o privezení migrantov z Pakistanu... Jediná nádej na zmenu je pád kremeľského režimu, bez ktorého sa ani Lukašenko neudrží. Preto podporujem Bieloruský dobrovoľnícky zbor, inej cesty niet. Zdroj (bieloruská emigrantka) Na prvom videu vidíme Pakistancov „pracujúcich“ na ceste, na druhom videu pakistanský odev vyrobený a predávaný v Bielorusku. Áno: režim, ktorý zatvára ľudí za používanie skutočných ❤️ bieloruských symbolov či 🫶 ľudových výšiviek, ponúka rasovým cudzincom všetko, po čom túžia. Veľká výmena pokračuje v plnom prúde. 🇧🇾 Bieloruský dobrovoľnícky zbor (spolupracujúci s RDK) v jeho boji proti Lukašenkovmu a Putinovmu protibelošskému režimu možno podporiť TU. Nech žije Bielorusko! 🇧🇾 Sm*ť Lukašenkovi! 🚫 #ideológia #rasa 🇸🇰 t.me/SlovenskaTajnaOchrana

DENNÍK MLADEJ RUSKY, PRE BOĽŠEVIZMUS OPUSTIVŠEJ RUSKO 🥴👩 Počas občianskej vojny v Rusku (1917 – 1923) si mnohí až do príchodu frontu nechceli pripustiť, že zvesti o mučiacich a znásilňujúcich boľševikoch sa zakladajú na skutočnosti. Mnohí Európania si to nechcú pripustiť dodnes a (pre skutočného národovca nepochopiteľne) stoja nie na strane Ukrajiny (brániacej seba i Európu), lež na strane neoboľševického Ruska. Zápis na fotke z 1. júla 1919 pochádza z denníka mladej Rusky, ktorá v dôsledku boľševického prevratu z Ruska neskôr emigrovala – jej rozsiahly denník je svedectvom nevyspytateľnosti a krutosti danej doby: v slovenskom preklade vyšiel ako Ruské denníky 1916 – 1927. Ako sa vraví, každá kniha má svoj osud: intímny denník bol písaný nie pre knižné vydanie, ale pre uľahčenie si v ťažkých chvíľach. Prvýkrát bol denník knižne vydaný v nemčine, keďže pôvodkynin ruský rukopis preložil jej manžel (žila s ním v emigrácii) do nemčiny a vydal. A do slovenčiny bolo toto dielo z nemčiny preložené o 5 rokov skôr ako do materinského jazyka pani Galiny Ďuriaginovej. Kniha skutočne ponorí čitateľa do surovej doby poprevratového Ruska: kde drzý boľševický poslucháč vysokej školy je viac ako profesor; kde bývalý ožran prichádza si po farára, lebo ten modlil sa verejne za cársku rodinu; kde vodárenský komisár zabil človeka a jeho manželku si vzal ako súložnicu; kde Galina dobrovoľne spí pod vlakom, lebo vo vlaku sa rozmnožil hmyz; kde Galina vidí, ako v európskej časti Ruska vládnu boľševici (v tyle Židia a iní cudzinci, na fronte boľševici všetkých možných rás), na fronte z druhej strany Rusi bieleho (protiboľševického) hnutia (ktorí tvoria hrádzu medzi autorkou denníka a boľševikmi), a v tyle bieleho hnutia panujú „Česi, Američania, Japonci“ a miestami červení partyzáni; kde Galina odmieta ponuku Američana, lebo hrdosť je prednejšia ako snaha zachrániť si holú kožu; kde Galina doučuje chlapčeka (za smiešnu sumu), a do denníka si zapisuje: „nenosí kríž a náboženstvo ho neučím. To znamená, že s bielymi je zle.“ V lete 1919 múr pri rieke Angara zdobili nápisy, ktoré každý deň odstraňovali, no ráno tam boli opäť: Zabite Židov! Zabite Čechov! Zachráňte Rusko! 👆🏻 Žiaľ, česko-slovenské légie v Rusku, hoci boli proti boľševikom, nemali všade dobrú povesť... Viď napr. sibírsku pieseň Отец мой был природный пахарь (Otec môj bol oráč) o tom, ako „zlí Česi“ (teda česko-slovenskí legionári) zabili otca, matku zaživa upálili, sestru odviedli do zajatia ako sexuálnu otrokyňu a chlapec stal sa sirotou... Podobné knihy neradno podceňovať, pretože oslabujú ľavicový tábor a proruskú piatu kolónu. Mimochodom práve vďaka boľševickému prevratu a červenej hrôzovláde vznikol antiutopistický román Jevgenija Zamiatina My, z ktorého neskôr vychádzal komunista George Orwell pri písaní svojho diela 1984. 🌟Boľševický raj – obraz dnešného Ruska 🌟Bol som robotníkom v Sovietskom zväze 🌟Utópia v Leninovej záhrade 🌟1938: masová poprava Čechov v ZSSR 🌟Dokumenty spravodajstva slovenskej armády, 1940 – 1941 🌟Môj útek zo sovietskeho koncentráku 🌟Sfalšované dejiny sovietsko-nemeckej vojny #dejiny #ideológia 🇸🇰 t.me/SlovenskaTajnaOchrana

Tieto antisystémové strany to majú náročné. Aspoň, že voličov majú jednoduchých.