Národný portál

Pozdravujeme podporovateľov Orbána.

Aby sme sa nečudovali, čo všetko - okrem progresívneho moru - nám raz táto dúhová banda pod vedením košického Lenina prinesie.

O DEPORTÁCIÁCH SLOVÁKOV DO SOVIETSKEHO „RAJA“ O deportáciách, koncentračných táboroch a utrpení v nich sa verejnosť dozvedá na dennej báze. Týka sa to vyslovene ale nemeckých koncentračných táborov, holocaustu a predovšetkým miliónov obetí židovského pôvodu, pričom obete z radov iných národov sú spomínané pomerne okrajovo. A už vôbec nepočuť o miliónoch obetí sovietskych koncentračných táborov – tzv. gulagov. Pritom boľševický režim vznikol skôr ako fašizmus či národný socializmus, pôsobil dlhšie a rovnako tak i pretrval, a vyžiadal si viacej obetí. Sovietsky zväz – ZSSR – je vo verejnom diskurze desaťročia prezentovaný pozitívne ako „osloboditeľ“, či už Slovenska, Československa ba i Európy. Dnes, na vlne módneho neomarxizmu, dokonca zažíva renesanciu. Príchod Červenej armády do Európy znamenal síce koniec vojny, no nestal sa érou politickej slobody, skôr naopak. Len zo samotného ZSSR pred boľševizmom utekalo niekoľko miliónov obyvateľov pod ochranou a s pomocou ustupujúcej nemeckej armády – pred „svojou“ vlastnou „osloboditeľskou“ sovietskou armádou. Sovietsky zväz, ktorý utrpel vo vojne nesmierne materiálne aj ľudské obete si zaumienil, že tieto škody nahradí aspoň odvlečením nepriateľských vojnových zajatcov na otrocké práce. Nezostalo však len pri tom, ich piata kolóna v podaní domácich komunistov im hneď po prechode frontu ochotne poskytla zoznamy osôb nepriateľsky naladených voči komunistom, ale i inteligencie, či predstaviteľov štátnej moci, aby tak nastali čistky voči nepohodlným. Tragickou kapitolou potom boli osudy ľudí, ktorí sa len ocitli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Boli braní doslova z ulice, len pre „buržujský výzor“ (stačilo mať oblek), alebo úplne náhodne na doplnenie stavu po ušlých zajatcoch. Sovietska moc aj takýchto civilistov zaistila a v dobytčích vagónoch presne po vzore odsudzovaných nacistických deportácií s rovnakou, ak nie väčšou surovosťou, odvliekla tisíce kilometrov na Sibír. Kniha okrem opisov povestných hrôzostrašných podmienok gulagov prináša vo výpovediach preživších aj viaceré neznáme skutočnosti. Napríklad odvlečený dôstojník František Urban sa do „starostlivosti“ sovietskych zložiek dostal už ako účastník tzv. SNP v septembri 1944, kedy ho ľsťou vyslali „hrdinskí“ povstaleckí velitelia – Ján Golian a Július Nosko letecky do ZSSR pod zámienkou služby vo vojsku generála Svobodu. Po pristáti v Moskve bol internovaný, vyšetrovaný ako špión a napokon vo fraške odsúdený za „nedovolené prekročenie hraníc ZSSR“. Po 7 rokoch strávených v pracovných táboroch sa mohol vrátiť do ČSR a ako sám napísal, spoznal tam „ľstivé sovietske metódy a poloázijský spôsob myslenia“. A hoci sa predtým angažoval v SNP, pod vplyvom osobných skúseností potom už označoval Slovenský štát za „oázu vo vojnovom vrení“ a prezidenta Tisu za „pravoverného Slováka, človeka citu a rozvahy.“ Zo svojej internácie v ZSSR vinil Goliana aj Noska, ktorí sa ho chceli zbaviť kvôli tomu, že by mohol uviesť dôkazy ich babráctva pri odzbrojení východoslovenských divízií na začiatku SNP Nemcami, za čo niesli hlavnú zodpovednosť. „Preto som musel zmiznúť zo scény a byť celkom bezohľadne obetovaný.“ Dodnes nie je známe, koľko nevinných ľudí zo Slovenska bolo do sovietskych koncentračných táborov – gulagov – odvlečených, ešte v 90-tych rokoch sa ich počet odhadoval na 10 až 20 tisíc, no postupne narastal. Najnovšie výskumy ukazujú, že ich počet mohol dosiahnuť aj temer 70-tisíc, čo by boli najväčšie deportácie v histórií Slovenska, prekonávajúce aj tie počas vojny, ktoré sú neprestajne vyčítané. Že sa tak dialo už v mierových časoch a páchali ich sovietski „osloboditelia“ – o tom sa dnes mlčí. Táto temná stránka dejín ešte len čaká na svoj historický výskum, ktorý je z pochopiteľných príčin temer sabotovaný. Kúpiť sa dá TUNÁ. 🔴 🌐 reconquista.sk 📺 t.me/reconquistaSVK 📺 facebook.com/ReconquistaSK 📺 @reconquistaslovensko880 📧 redakcia@reconquista.sk

🪖Homolov puč (9. – 11. marca 1939) bol vojensko-policajný zásah centrálnej česko-slovenskej vlády proti autonómnej vláde na Slovensku. Išlo de facto o posledný a neúspešný pokus Prahy stabilizovať situáciu na slovenskom území, zastaviť separatizmus a zachovať celistvosť ČSR po Mníchovskej dohode. V dôsledkoch však táto akcia prispela k presnému opaku. Zásah nesie nepresný názov podľa generála Bedřicha Homolu, veliteľa VII. zboru v Banskej Bystrici, ktorý zásah na Slovensku realizoval. Viac k téme nájdete v príspevku portálu HISLOB na Facebooku, Tiktoku či Instagrame. odporúčaná literatúra: HALLON, Ľ. (a kol.) Kronika Slovenského štátu 1939-1941. LACKO, M. (ed.). Zrod Slovenského štátu v kronikách Slovenskej armády. LETZ, R. Slovenské dejiny V. SOKOLOVIČ, P. Hlinkova garda 1938-1945.

Brjansk, nie Teherán. Videa nakrúca celý Brjansk. "A čo robila protivzdušná obrana? Je to ako nočná mora."

Národný portál pinned a photo

Iná forma, podstata rovnaká.

🇵🇱 5. marca 1940 bol vydaný rozkaz pre NKVD k zmasakrovaniu zajatých poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie v Katynskom lese. 🇸🇰 Masaker vyšetroval aj uznávaný slovenský lekár a významný básnik profesor František Šubík (Andrej Žarnov). Po skončení vojny bol za to komunistami prenasledovaný. Svoj postoj však nikdy neodvolal