Kapitán Normálnosť

Marián Magát na slobode V sobotu 24. januára 2026 bol po dlhých štyroch rokoch prepustený z väzenia najznámejší slovenský nacionalista. Určite mu patrí uznanie za to, že si odsedel trest v plnej dĺžke a pred súdom nerobil zo seba hlupáka, a vždy vystupoval so vztýčenou hlavou. Svojím konaním sa tak právoplatne zaradil medzi politických väzňov, ktorí trpeli za svoje politické presvedčenie. Štyri roky sú však pomerne dlhá doba a za ten čas sa veľa vecí zmenilo. Mladí dnes na sociálnych sieťach zdieľajú často až radikálnejšie názory než aké prezentoval Magát vo svojej knihe. A preto bude zaujímavé sledovať, ako sa zaradí do novej doby. Je len na ňom, či sa efektívne chopí príležitosti, keďže mladej generácii chýbajú vodcovské osobnosti, alebo sa nechá strhnúť toxickými postavičkami z postkotlebovských kruhov, čo mu zabezpečí miesto na smetisku dejín. Rovnako bude dôležité, ako sa po novom vyjadrí ohľadom vojny na Ukrajine, keďže autentická nacionalistická scéna, vrátane jeho blízkeho priateľa Pavla Kamasa, otvorene podporuje ukrajinských a ruských nacionalistov v boji proti antibelošskému Putinovi. Ak sa totiž bude prezentovať ako zigger, prípadne neutrálne pod alibistickým heslom „to nie je naša vojna“, tak príde o značnú podporu a zostanú mu len „revolučne impotentní“ dôchodcovia, odkojení na pseudoalternatíve, ktorí považujú EÚ za fašistickú. V každom prípade ti blahoželám k návratu na relatívnu slobodu a úprimne ma teší, že si konečne späť! Čas ukáže. ⏳ Kapitán Normálnosť

Znovuzrodenie Denisa Nikitina Zbožné prianie pravoverných nacionalistov sa dnes krátko po poludní stalo skutočnosťou. Denis Nikitin (Kapustin) je napokon nažive a správy o jeho tragickej smrti sa ukázali ako súčasť špeciálnej operácie ukrajinských spravodajských služieb. Tie mu v skutočnosti zachránili život, keďže ruská FSB ho mala v úmysle zlikvidovať. Geniálny Kyrylo Budanov tak predviedol ďalší husársky kúsok, ktorý sa nepochybne zapíše do dejín. O to väčšiu váhu tak získavajú všetky príspevky, komentáre i reálne pietne akty, pretože Denis ich sledoval z diaľky a môže byť úprimne hrdý na svojich podporovateľov, ktorí mu prišli vzdať úctu. Úprimná vďaka patrí Pavlovi Kamasovi a ďalším organizátorom, ktorí predvčerom v Brne zorganizovali najväčšiu (!) pietnu udalosť na počesť Denisa Nikitina v celej Európe. Veľký deň pre nacionalistické hnutie, keďže strata Denisa by bola obrovskou ranou. Taký charizmatický, odvážny a úspešný líder sa rodí len zriedka. Legendy nikdy nezomierajú! 🔥 Kapitán Normálnosť

Večný Denis "White Rex" Nikitin Stále nemôžem a ani nechcem uveriť, že si navždy preč. Keď som čítal správy o tvojom nečakanom konci, neustále som dúfal, že to nie je pravda. Žiaľ, je. Odštartoval si nesmierne množstvo procesov, no osud rozhodol, že sa ich konečného naplnenia už nedožiješ. Tvoje nespočetné úspechy a zásluhy by bolo možné vymenúvať ešte veľmi dlho. Za jeden z najvýraznejších možno považovať založenie a velenie Ruského dobrovoľníckeho zboru, čo bol v podstate Azov pre ruských etno-nacionalistov. Tvoja charizmatická osobnosť bude veľmi chýbať v povojnovom svete, pretože si bol vždy nebojacným nositeľom prastarých ideálov. Mužom tvojich rozmerov nie je súdené, aby odišli na onen svet pokojnou cestou. Jediné, čo ma hreje pri srdci, že si zomrel pritom, čo si mal najradšej – pri boji so zbraňou v ruke. Nikdy nezabudnem na to, ako priateľsky a otvorene si sa ku mne choval, hoci si ma poznal len chvíľu. Navždy zostaneš mojou inšpiráciou. Odpočívaj v pokoji, kamarát! 🕯️🖤 Kapitán Normálnosť

Malá vojna Maďarska proti Slovensku v marci 1939 🇸🇰🇭🇺 V týchto dňoch by sme si ako vyspelý a sebavedomý národ, ktorý pozná vlastné dejiny, mali po správnosti pripomínať 86. výročie Malej vojny, respektíve maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt. Žiaľ, momentálne sme skôr národom, ktorému sú dlhodobo umelo pristrihávané krídla, čo nám efektívne bráni, aby sme prekročili vlastný tieň a znovuzískali pošliapané národné sebavedomie. Malá vojna je jedným z najsvetlejších okamihov našej histórie a má teoreticky potenciál, aby si ju pripomínali Slováci naprieč ideologickým spektrom, pretože bola primárne o obrane našej krvi, pôdy a kultúry. Objektívne informácie o Malej vojne boli pochopiteľne zamlčiavané počas existencie bývalého komunistického režimu, pretože vlády nechceli hovoriť o pozitívnych prejavoch slovenského nacionalizmu a vlastenectva. Výrazný obrat však nenastal ani po roku 1989, ani v dnešných dňoch. Ukazuje sa, že tak ako komunistický režim, ani ten kvázi demokratický, v kolaborácii s prestitútkami, nemá najmenší záujem na obnove našej národnej hrdosti. Tento vojenský konflikt, napriek strate časti územia v dôsledku diplomatických neúspechov, definitívne potvrdil životaschopnosť mladého Slovenského štátu, ktorý bol schopný svojpomocne odolať nevyprovokovanej agresii zo strany silnejšieho suseda. Maďarov prekvapil odpor slovenského vojska. Nazdali sa, že po odchode Čechov východné Slovensko zaberú jedným úderom. Nerátali s vážnejším odporom. Maďari poznali, že narazili na vedomý, i keď nie plnocenný odpor. Stretli sa teda so súperom, ktorý mal skalopevnú vôľu brániť sa a nedať svoje. Táto vôľa ich zarazila. Hoci mali naprostú prevahu v zbrani, nevedeli ani to obsadiť, čo neskôr diplomatickou cestou dostali. Zdroj: MALÁR, Augustín: Marcové udalosti na východnom Slovensku. Slovenské vojsko, roč. 1/1940, č. 6. Enormný záujem slovenských dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní brániť svoju domovinu so zbraňou v ruke, jasne ukazuje, že Slovenský štát mal silnú podporu zo strany domáceho obyvateľstva. Nešlo teda o žiadny rozmar ľudáckych elít. Celkový počet slovenských dobrovoľníkov zapojených do Malej vojny dosiahol podľa odborného výskumu historika Mičianika rekordných 50 tisíc mužov, čo výrazným spôsobom prekonáva aj počet dobrovoľníkov v tzv. SNP. Malá vojna taktiež totálne búra zakorenený protislovenský mýtus o údajnom zbabelom národe, ktorý nikdy poriadne nebojoval. Tento retardovaný a hlavne klamlivý naratív bez akejkoľvek hanby šíri novinár Martin Milan Šimečka, pôsobiaci v Denníku N. Odkaz tejto významnej udalosti je stále aktuálny, o to viac v dobe, keď sa v Európe opätovne menia štátne hranice v dôsledku vojenskej agresie. Sláva hrdinom Malej vojny! 🇸🇰 ➡️ t.me/Kapitannormalnost

Mať svoj štát znamená život 🇸🇰 14. marec 1939 je najvýznamnejším dátumom v histórii slovenského národa. Práve v tento pamätný deň vyvrcholili dlhoročné snahy mnohých generácií našich národovcov, ktoré sa usilovali o vytvorenie samostatného štátu. Zároveň tento deň dodnes predstavuje obrovský tŕň v nohe všetkých otvorených nepriateľov slovenskej štátnosti, ktorým sa pravdepodobne už pri samotnom pohľade na našu štátnu vlajku zdvíha žalúdok. Všetko ešte umocňujú zapredané mainstreamové médiá a rôzni premúdrelí pseudoaktivisti, ktorí pripomínajú vznik Slovenského štátu výhradne v negatívnom svetle. V civilizovanom a kultúrnom svete patrí dátum vzniku vlastného štátu, nezávislosti, medzi najčestnejšie sviatky. Iba Slováci nemajú oslavovať, ale sa majú ospravedlňovať. „Prepáčte, že sme si dovolili vytvoriť štát“ – asi tak by mohol znieť text verejného ospravedlnenia pre cudzinu, médiá, menšiny i mladšie generácie Slovákov. Zahrňoval by ako prvú, tak aj druhú, teda dnešnú SR, existencia ktorej stále leží mnohým v žalúdku… Zdroj: profesionálny historik Martin Lacko. Slovenskému štátu vyčítajú spojenectvo s nacistickým Nemeckom, porušovanie ľudských práv, prenasledovanie opozície či rozpad Československa. Podobne striktne negativisticky by sa však dalo pozrieť i na 1. ČSR, ktorá bola v spojenectve s diktátorom Stalinom, prijímala anticigánske rasové zákony, zatvárala predstaviteľov opozície do väzenia či odopierala Slovákom právo na sebaurčenie. Umelo vytvorený naratív, ktorý tvrdí, že "dokonalé" slobodné Československo bolo nahradené "zlým" totalitným Slovenským štátom, sa zakladá na povrchných a skreslených predstavách. Väčšina novinárov sa zámerne vyhýba kritickému pohľadu na negatíva československého štátu, pričom pri hodnotení Slovenského štátu sa často preháňajú a zveličujú jeho problematické stránky. Napriek 86 rokov trvajúcej antikampani namierenej proti existencii Slovenského štátu, ho podľa minuloročného prieskumu verejnej mienky stále uznáva viac než polovica slovenskej populácie, zatiaľ čo negatívne ho hodnotí len tretina. A práve preto sa nenechajme odradiť tými, ktorí sa snažia prezentovať slovenské dejiny len v čiernej farbe. 💪🏻 14. marec by mal byť po správnosti sviatočným dňom plným národnej hrdosti a veľkolepých osláv, nie dňom celoslovenského sebabičovania. Samozrejme, Slovenský štát, resp. prvá Slovenská republika, nebola dokonalá, no bola naša a hlavne zabránila tomu, aby nás pohltili susedia z juhu a severu. Ten, kto sa neteší zo Slovenského štátu, je zradcom národa, je judášom, ktorý nie je hodný, aby kráčal po tejto zemi, a je preto v záujme národa, aby bola táto morálna príťaž umlčaná. Zdroj: POLAKOVIČ, Štefan: Z Tisovho boja. Druhé vydanie (prvé 1941). Brno: Guidemedia, 2017. s. 15. Nech žije Slovenská republika! 🇸🇰 ➡️ t.me/Kapitannormalnost

♀️ 8. marec je posledných "pár" desaťročí označovaný ako tzv. Medzinárodný deň žien. Poznáte však jeho ideologický pôvod? 🥴 Úplný prapôvod tohto pseudo-sviatku siaha až do roku 1909, kedy sa 29. februára uskutočnil v New Yorku tzv. 'Národný deň žien'. Túto akciu zorganizovala aktivistka a sufražetka židovského pôvodu - Theresa Malkiel, všetko pod záštitou Americkej socialistickej strany. 🇺🇸✡️ Následne sa v auguste 1910 uskutočnila kodanská Medzinárodná konferencia socialistických žien. Práve tu delegátky Clara Zetkin, Käte Duncker a Paula Thiede navrhli, po vzore amerických socialistov, vytvorenie každoročného 'Dňa žien'. Prvé dve menované pôsobili v Sociálnodemokratickej strane Nemecka a neskôr aj v Komunistickej strane Nemecka. Clara Zetkin taktiež udržiavala dlhoročný priateľský vzťah s Rosou Luxemburgovou (poľská politička židovského pôvodu a neúspešná komunistická revolucionárka). Ďalšou zaujímavosťou je, že Clara Zetkin strávila časť života v exile, konkrétne v Sovietskom zväze. Jej popol je dodnes uchovaný pri Kremeľskom múre. 🥴 Prvý oficiálny Medzinárodný deň žien sa uskutočnil nasledujúci rok, dňa 19. marca 1911. Akcie sa konali v Nemecku, Dánsku, Rakúsko-Uhorsku a Švajčiarsku. V Rusku túto udalosť zase zaviedol Vladimir Lenin, ktorý z MDŽ urobil dokonca oficiálny sviatok. Ako pevný dátum ustanovil 8. marec, na pripomenutie petrohradskej ženskej demonštrácie, ktorá predchádzala februárovej revolúcii. Počas existencie Tretej ríše a tiež Slovenského štátu bol tento "sviatok" oficiálne zakázaný, pretože nacionalistickým ideálom viac vyhovoval Deň matiek. 🤰🏻👶🏻 Takže nie, dnes ženy nemajú žiaden skutočný sviatok. To len komunisti a kryptokomunisti opätovne zneužívajú ženské pohlavie na šírenie svojej protinárodnej a protibelošskej ideológie. Marxistická ideológia sa už od svojich počiatkov snaží zničiť všetky zaužívané zvyklosti. Ich zámerom bolo narušiť tradičný rodinný život a nahradiť ho bezduchým materialistickým feminizmom. Oslavujme radšej Deň matiek! 🚫 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

Trump nie je žiaden záchranca Ameriky, tobôž nie bielej rasy Staronový prezident Spojených štátov 🇺🇸, Donald Trump, je zástancom legálnej migrácie do USA. Pozorne počúvajte, čo hovorí; nielenže tvrdí, že má rád legálnu migráciu a potrebujú ľudí, ale tiež chce priviesť zahraničných robotníkov na pracovné miesta, ktoré už existujú (a pracujú na nich Američania), vrátane vytvárania nových miest, ktoré budú tiež obsadené "hovnokožcami" z celého sveta. Pre Trumpovu administratívu totiž nepredstavujú migranti z nebielych krajín problém, ak prídu do Spojených štátov legálne. ➡️ t.me/druidi

🇸🇰 Včera uplynulo už pomerne dlhých 32 rokov od vzniku druhej samostatnej Slovenskej republiky. Žiaľ, ako to už býva na Slovensku zvykom, tak relatívne málokto nejakým spôsobom oslavuje tento významný a pamätný dátum. Môžeme len špekulovať či je to spôsobené tým, že výročie vzniku našej štátnosti sa prekrýva s novoročnými oslavami alebo či za to môžu všetky doterajšie ponovembrové vlády, ktoré (viac či menej) konali vždy proti záujmom slovenského národa. Faktom však ostáva, že absentujúce oslavy vzniku našej druhej štátnosti sú prejavom úbohosti všetkých existujúcich politických strán. Však stačí sa len pozrieť na našich severných susedov, kde každoročne 11. novembra pochodujú stovky tisíc Poliakov, aby epicky oslávili poľskú nezávislosť. Slováci môžu také niečo len s tichosťou závidieť. Ani tento rok nenastal žiaden zlom, navyše narodeniny druhej Slovenskej republiky tentokrát, pre zmenu, poškodili hlúpe spory o znenie novej hymny. Zatiaľ čo sa intelektuálne jednoduchší plebs doťahuje o malichernosti, tak im uniká skutočná podstata diania. Napríklad nedávny prieskum verejnej mienky odhalil, že pri eventuálnom napadnutí Slovenska by ho išla brániť len približne štvrtina obyvateľov. Tu je na mieste pripomenúť, že národ, ktorý si nepripomína ani vznik svojho štátu, ani nemá potrebu ho vo veľkom brániť v prípade ohrozenia. Napriek všetkým chybám, ktoré druhá Slovenská republika má, si naša štátnosť zaslúži patričnú úctu a zároveň sa musíme v prípade nutnosti postaviť na jej obranu. Mať vlastný samostatný štát v dnešnej dobe rozhodne nie je samozrejmosťou, a preto treba pamätať na prorocké slová Alexandra Macha, ktoré vystihujú dôležitosť existencie štátu pre slovenský národ. Mať svoj samostatný Slovenský štát znamená život, nemať ho znamená smrť, večnú smrť slovenského národa. Nech žije Slovenská republika! 🇸🇰 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

🇨🇱Pred pár dňami (25. 11.) sa narodil  jeden z najdôležitejších anti-komunistických predstaviteľov 20. storočia celým menom Augusto José Ramón Pinochet Ugarte. Narodený 25. novembra 1915 v čilskom meste Valparaíso, pochádzal zo skromnej rodiny, ktorej korene siahajú do Bretónska. Jeho predkovia prišli z tohto francúzskeho kraja do Čile v 18. storočí. Preslávil sa hlavne, keď 11. septembra 1973 zorganizoval prevrat, ujal sa moci a zvrhol bývalého marxistického prezidenta Salvadora Allendeho. Počas jeho vlády ekonomika Čile výrazne vzrástla a červený mor (komunisti/marxisti) boli zlikvidovaní. Tým sa zapísal ako jeden z najvýznamnejších hrdinov Čile.

🇺🇸 Už dnes sa v Spojených štátoch amerických konajú ďalšie prezidentské voľby, čo od nich možeme očakávať? Už teraz sa teším, keď budú známe oficiálne výsledky a konečne skončí tento mediálny cirkus, ktorý umelo vyvoláva dojem, že ide o najdôležitejšie americké prezidentské voľby v histórii. Túto fasádu najefektívnejšie strhol židovský šéf spoločnosti BlackRock, ktorý nedávno vyhlásil, že výsledok volieb nie je vôbec dôležitý, pretože on spolupracuje s oboma kandidátmi. Som presvedčený, že žiaden z kandidátov zásadným spôsobom nezmení smerovanie americkej zahraničnej politiky. Donald Trump, podobne ako Robert Fico, síce veľa hovorí, no po voľbách sa opäť ukáže, že išlo len o prefíkaný politický marketing. 🤥 Znova sa odhaľuje nezmyselnosť súčasnej demokracie, kedy vám na výber dajú len zlého a ešte horšieho kandidáta. Môžte si vybrať či v Bielom dome chcete mať farebnú sionistku alebo bieleho sionistu, ktorý sa pri každej možnej príležitosti podlizuje všetkým rasovým menšinám a málokedy explicitne prehovorí k bielym Američanom. Z Trumpovho volebného tímu bol dokonca tento rok vyhodený muž, ktorý sa pod pseudonymom hlásil k belošskému nacionalizmu. 🥴 Donald Trump navyše už počas prvého volebného obdobia jednoznačne preukázal, že nie je protisystémovým elementom, hoci sa tak snažil prezentovať. Udivuje ma, že stále existuje toľko ľudí, ktorí ho považujú za akéhosi spasiteľa. Veď práve počas jeho vládnutia sa diali násilné černošské protesty za kriminálnika Floyda, proti ktorým odmietol radikálne zakročiť, počas jeho vládnutia za podivných okolností zomrel pedofil Jeffrey Epstein, za jeho vládnutia došlo k príliš rýchlemu vývoju covidových vakcín a za jeho vládnutia končili bieli aktivisti vo väzení. 🇺🇸 Azda najdôležitejším problémom v USA je momentálne masová migrácia. Lenže ani jeden z kandidátov ju nechce vyriešiť. Kamala Harrisová podporuje masovú migráciu ilegálnych migrantov a na druhej strane Donald Trump podporuje masovú migráciu legálnych migrantov. V konečnom dôsledku sú obaja za výmenu bieleho obyvateľstva a ani jednému nevadí, že bieli ľudia sa v Amerike čoskoro stanú menšinov. Na príklade Južnej Afriky alebo Haiti vidíme, čo sa stane belochom, keď prídu o politickú moc. V krajine nastanú rasové vraždy, pogromy a dôjde k extrémnemu zníženiu kvality života VŠETKÝCH obyvateľov. Už teraz je jasné, že nech zvíťazí ktorýkoľvek z kandidátov, tak novým americkým prezidentom sa stane antibelošský, pro-LGBT, filosemitský a sionistický globalista. 🔥 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

🇸🇰 28. októbra 1815 sa narodil významný slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg – Ľudovít Štúr. Niektoré zdroje uvádzajú ako dátum jeho narodenia 29. október, na túto tému sa dlhodobo vedú odborné diskusie a dodnes medzi odborníkmi neexistuje jednotnosť. V otázke hodnotenia Štúrovho prínosu pre slovenský národ je však irelevantné či sa v skutočnosti narodil o deň skôr alebo o deň neskôr. Len málokto si dnes dovolí spochybniť, že to je jedna z najväčších osobností nášho národa, ktorá si za svoje činy zaslúži obdiv a patričnú úctu. Mňa osobne fascinuje práve Štúrova všestrannosť, ktorá je obzvlášť pozoruhodná. Bol nielen veľkým intelektuálom, ktorý sa venoval rozsiahlej osvetovej činnosti s cieľom kultúrneho pozdvihnutia nášho národa, ale bol zároveň aj revolucionárom, ktorý neváhal bojovať za slovenské národnostné práva, a to aj so zbraňou v ruke, ako jedna z vedúcich osobností slovenských dobrovoľníckych výprav. Počas revolučných rokov 1848 až 1849 totiž Štúrovci urobili rázny krok, počas ktorého prešli od slov k činom a dočasne vymenili perá za zbrane. 💪🏻 Už v roku 2021 som ho označil za vizionára, pretože dokázal takmer presne odhadnúť zvrátenosť komunistickej ideológie. Len netušil, že práve táto červená pliaga ovládne jeho milované Rusko, ku ktorému na sklonku života až romanticky inklinoval. Nech by sa akokoľvek komunizmus namáhal a predstieral, že chce ľuďom dopomôcť k ich právam, nič nevie o ľudstve, žalostne ho ponižuje, a keďže lipne na ustanovizniach, ktoré sú nepraktické a neuskutočniteľné, patrí k najdivším výplodom, aké vôbec vzišli z ľudského mozgu. Zdroj: ŠTÚR, Ľudovít: Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, 1993. s. 78. Práve jeho neskorší príklon k panslavizmu a k Rusku je dnes často nesprávne interpretovaný. Súčasná rusofilná scéna zneužíva jeho výroky na obhajobu Putinovho Ruska, čo je však úplne absurdné. Pretože Štúr obdivoval úplne iné Rusko, ktoré si síce do značnej miery idealizoval, keďže s ním nemal osobnú skúsenosť, ale v žiadnom prípade nemožno jeho myšlienky aplikovať na Rusko po roku 1917, odkedy sa nakazilo červeným morom. Vzhľadom na jeho odmietavý postoj voči komunistickej ideológii môžeme len predpokladať, že by dnešné Rusko úplne zavrhol, pretože ani po rozpade Sovietskeho zväzu sa nedokázalo úplne zbaviť komunistických manierov. 🧠 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

🕯️ Dňa 27. októbra 1907 sa v Černovej odohral krvavý masaker, pri ktorom bolo zastrelených 15 etnických Slovákov. Táto tragická udalosť sa stala zlomovým momentom v dejinách nášho národa. Krvavé obete našich predkov (martýrov) pritiahli pozornosť celého sveta, slovenská otázka tak konečne získala podporu aj od zahraničných osobností. Černová od tohto významného okamihu nie je len rodiskom otca národa - Andreja Hlinku, ale i večným symbolom národnostného útlaku Slovákov. V tento deň Slováci jasne ukázali, že sú pripravení odvážne bojovať za svoje práva, hoci aj za cenu vlastného života. 💪🏻 Poďme sa aspoň v krátkosti pozrieť na priebeh celej udalosti. Obyvatelia Černovej si z vlastných financií a z iniciatívy miestneho rodáka Andreja Hlinku postavili katolícky kostol. Po jeho dokončení chceli, aby ho vysvätil ich spomínaný rodák, ale ten bol v tom čase suspendovaný spišským biskupom Párvym za údajné protimaďarské poburovanie. V skutočnosti však Hlinka len bojoval za osud slovenského národa, čo biskupovi logicky prekážalo, pretože sám bol otvoreným stúpencom prebiehajúcej maďarizácie. Vysviackou bol nakoniec poverený iný kňaz, čo samozrejme vyvolalo veľkú vlnu nevôle u miestnych obyvateľov. V osudný deň sa v obci zišlo približne 300 až 400 Černovčanov, ktorí pri vstupe do dediny odvážne vytvorili živú barikádu, aby zabránili vstupu cirkevných hodnostárov. Na mieste boli bohužiaľ aj uhorskí žandári, ktorí následne spustili streľbu do neozbrojeného davu protestujúcich. Zaujalo ma, že Černovčania sa nezachovali tak, ako sa od nich čakalo. Nesklonil šije a neustúpili, stáli si za svojim a boli pripravení priniesť obete. Práve vďaka Černovej sa slovenská otázka stala svetovou. Slovákov sa zastal nórsky spisovateľ Bjönstjerne Björnson, škótsky novinár a historik Seton Watson politici od predstaviteľov konzervatívnej šľachty až po sociálnych demokratov. Černovou pretiekla povestná kvapka, nebola to izolovaná udalosť, ale výsledok dlhodobého tlaku, nasmerovanému proti slovenskému národnému pohybu. Zdroj: rozhovor s historikom Róbertom Letzom pre Konzervatívny denník Postoj (zverejnený 25.10.2007). Uhorský štátny teror si v Černovej vyžiadal celkovo 15 mŕtvych, 12 ťažko zranených a 40 ľahko zranených Slovákov. 🕯️ Ďalších 40 (niektoré zdroje uvádzajú počet 38) Černovčanov navyše skončilo po politickom monsterprocese vo väzení na 6 až 18 mesiacov. Zabudli sme na žandárske bajonety a guľky. Zabudli sme i na maďarské žaláre. Ale na černovskú masakru a na černovský heroizmus nezabudneme nikdy. Bratia a sestry, Černovú oslávte všade! - Andrej Hlinka 🇸🇰 Zdroj: Slovák, 27.10.1937 (č. 245, s.1). Nenechajme si tento pamätný deň skaziť prázdnymi rečami o tolerancii a demokracii, aké predniesol ružomberský primátor. Buďme hrdí na našich predkov, ktorí sa aj bez zbraní odvážne postavili za svoju vec a nekompromisne bojovali za vlastné presvedčenie. Nech je ich nesmierna odvaha, súdržnosť a preliata krv našim vzorom pri ochrane slovenských národných záujmov. Česť ich pamiatke! 🇸🇰 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

🇸🇰 13. októbra 1887 sa vo Veľkej Bytči narodil prvý a skutočne slovenský prezident - ThDr. Jozef Tiso. 🇱🇹 Pre mnohých je dnes kontroverznou, ba až negatívnou postavou slovenských dejín. Autentickí nacionalisti v tom však majú jasno - prezident Tiso oprávnene patrí medzi najväčších velikánov nášho národa. Prezident Tiso je pre nás symbolom odvahy a pevných zásad. Ani pred súdom, ani pred popravou sa nikdy nenechal zastrašiť. Svoj ťažký osud prijal s hrdosťou a bez toho, aby sa vzdal svojich ideálov. Po celý svoj život verne, po vzore Andreja Hlinku, pracoval pre slovenský národ. Významnou mierou sa zaslúžil o zisk slovenskej autonómie a tiež zohral nemalú úlohu 14. marca, keď sme získali vlastný samostatný (moderný) štát. Tzv. vykladači mainstreamovej pravdy ho často nesprávne označujú za vojnového zločinca. Tento mýtus bol už dávno vyvrátený, pretože Tiso nefiguroval na žiadnom oficiálnom zozname vojnových zločincov. Ak sa niekto odvoláva na súdny rozsudok, treba zdôrazniť, že bol odsúdený na smrť komunistami, navyše po zmanipulovanom procese. 🥴 ...či Tiso bol/nebol vojnový zločinec: je historickým faktom, že Tiso na žiadnom oficiálnom zozname vojnových zločincov nefiguruje. Ak teda niekto tvrdí, že vojnový zločinec bol, je to len jeho osobný názor. Samozrejme ak neberieme do úvahy ten smiešny a právne irelevantný 150-členný zoznam slovenských vojnových zločincov, ktorý zostavili československé orgány, kde kriminálnika spravili aj z Jozefa Cígera-Hronského... Zdroj: Anton Hruboň (2012) 🗳️ V posledných rokoch sa mediálnym priestorom šíri najmä kauza ohľadom ulice Dr. Jozefa Tisu vo Varíne, ktorej sa košer systém a jeho poskokovia potrebujú zbaviť za každú cenu. Obrovským morálnym víťazstvom bola skutočnosť, že miestni obyvatelia v referende jednoznačne odmietli premenovanie ulice. Napriek intenzívnej antikampani voči Tisovi sa im nepodarilo očierniť jeho meno v očiach všetkých Varínčanov. Výsledok bol dokonca úplne opačný! 😎 Práve dnes, v deň výročia narodenia nášho prvého prezidenta, portál aktuality.sk informoval, že obec Varín sa rozhodla odvolať voči súdnemu rozhodnutiu o premenovaní ulice. O tejto záležitosti bude teraz rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky. Nezlomnosť a odvaha Varínčanov je skutočne obdivuhodná. Pevne verím, že sa im podarí ubrániť odkaz nášho doteraz najlepšieho slovenského prezidenta. 💪🏻 Bojovať budeme mužne a vytrvale, ako nám to káže povinnosť k národu slovenskému a posvätná pamiatka Pribinova! - Jozef Tiso 🇸🇰 Zdroj: Slovák, č. 182, 1933; citované podľa POLAKOVIČ, Štefan: Z Tisovho boja. Druhé vydanie (prvé 1941). Brno: Guidemedia, 2017. s. 112. ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

🇸🇰 6. októbra 1938, pred 86 rokmi, bola v Katolíckom dome v Žiline oficiálne vyhlásená autonómia Slovenska! 🇱🇹 Tento dátum patrí medzi tie najdôležitejšie udalosti v dejinách slovenského národa. Žiaľ, napriek svojmu obrovskému významu nemá dnes skoro žiadnu pozornosť médií. Fico a ďalší predstavitelia súčasnej vlády ani len jediným slovom nespomenuli výročie zisku našej autonómie, namiesto toho na Dukle nekriticky velebili dovozcov neslobody z Východu. Po podpise Mníchovskej dohody, bez prítomnosti akýchkoľvek zástupcov vtedajšieho Československa, došlo k výraznému narušeniu pomerov v Európe a tiež k oslabeniu pražskej vlády, ktorá v očiach Slovákov stratila časť zo svojej autority. Navyše 5. októbra 1938 abdikoval dovtedajší prezident Edvard Beneš, čo ešte viac motivovalo slovenských politikov, aby nás oslobodili od pražského centralizmu. V tento deň sa v Žiline stretli predstavitelia šiestich rôznych politických strán, ktorí de facto reprezentovali takmer väčšinu slovenských voličov (prítomní neboli len sociálni demokrati a komunisti). Dokument tzv. Žilinskej dohody podpísali dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku. Z týchto dôvodov možno udalosť považovať za omnoho demokratickejšiu, než akoby sa na prvý pohľad zdalo, alebo než by to vyhovovalo mainstreamu. 😎 Z textu Žilinskej dohody, resp. Manifestu slovenského národa vyplývalo, že Slováci si ako samostatný, starobylý národ uplatňujú právo na sebaurčenie a žiadajú medzinárodné zaručenie svojej národnej jednoty a celistvosť územia, aby mohli slobodne rozhodovať o vlastnej budúcnosti. 💪🏻 Dokument obsahuje aj pomerne radikálnu pasáž: „Vytrváme po boku národov, bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia,“ čo naznačuje budúcu orientáciu na európske fašizoidné režimy. 🧠 Žilinská dohoda spravila bodku za 150-ročným obdobím slovenskej politiky, keď boli Slováci v absolútnej defenzíve, za obdobím, keď sa písali iba prosbopisy, žiadosti či apely na vladárov. V Žiline si Slováci prostredníctvom svojich politikov prvýkrát dupli, a naplnenie svojich národných práv oznámili. Ako svojbytný národ mali na to plné právo a tento krok bol v spoločnosti prijatý pozitívne. Zdroj: Martin Lacko (Šiesty október 1938 – jeho význam a odraz v spoločnosti). Hlavnú úlohu pri vyhlásení slovenskej autonómie zohrávala Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) pod vedením Jozefa Tisa. Z dokumentu je zrejmé, že aj ostatní slovenskí politici považovali Tisa za vodcovskú osobnosť, ktorá mala zastupovať Slovákov v kritickom pomníchovskom období. 🇸🇰 Čo sa dnes deje, je vlastne revolúcia. Prichádzame z revolúcie, ale nevyhodili nás na povrch sily revolučné. 6. október je ovocím historického vývoja, ovocím snáh všetkých slovenských národných buditeľov od Bernoláka cez Štúra a Hurbanovcov, cez zápasy, strádania a obete našich amerických bratov a cez krvavé obete našich legionárov na všetkých frontoch svetovej vojny až po húževnaté úsilia dnešného slovenského pokolenia. Zdroj: Slovák 1938, č. 228. Ešte v ten istý deň, 6. októbra, bol Tiso v Prahe vymenovaný za ministra pre správu Slovenska. Nasledujúci deň boli vymenovaní ďalší štyria slovenskí ministri, pričom zaujímavé je, že iba dvaja z nich patrili do HSĽS. Táto legálne ustanovená autonómna vláda začala oficiálne fungovať 9. októbra, Slováci definitívne prevzali výkonnú a vládnu moc na Slovensku. Deklaráciu o autonómii Slovenska formálne uznalo Národné zhromaždenie ústavným zákonom 299/1938 z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny. Čím celá revolučná udalosť dosiahla štátoprávny rozmer. 6. október bol významným krokom na ceste k úplnému zavŕšeniu slovenskej národnej revolúcie, ktorá vyvrcholila 14. marca 1939, keď Slováci konečne získali vlastný, samostatný a moderný štát. Smutným momentom celej udalosti zostáva, že sa vytúženej autonómie nedožil najvýraznejší symbol boja za politické práva Slovákov, Andrej Hlinka, ktorý bohužiaľ zomrel 16. augusta 1938. Slovensko Slovákom! 🇸🇰 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

❤️ Dnes je veľký deň pre všetkých roduverných Slovákov, oslavujeme 160. výročie od narodenia nášho velikána a Vodcu - Andreja Hlinku. 🇸🇰 Hlinka je azda najväčšiou osobnosťou v slovenských dejinách. Bol to katolícky kňaz, nacionalista, politik, publicista a prekladateľ. Celý svoj svetský život zasvätil kresťanskej viere a nezlomnému boju za politické práva slovenského národa. Počas existencie Uhorska vystupoval proti tvrdej maďarizácii a sociálnemu útlaku Slovákov. Spoluzaložil Slovenskú národnú radu, ktorá sa v Martine 30. októbra 1918 vyslovila za vznik Česko-Slovenska. Už onedlho si však uvedomil, že Slováci boli oklamaní Masarykom, ktorý sa rozhodol ignorovať Pittsburskú zmluvu. Z jej obsahu totiž vyplývalo, že Slováci sú samostatný politický národ, ktorý bude mať svoju administratívu, snem, ale aj súdy. A práve z tohto dôvodu začal Hlinka aktívne bojovať proti Pražskému centralizmu a tiež proti primitívnemu čechoslovakizmu. Hlinka sa tak stal symbolom boja za autonómiu, ktorej sa bohužiaľ nikdy nedožil, keďže ju Slováci získali až tesne po jeho smrti. Za svoje nenásilné politické aktivity bol viackrát uväznený v uhorskom, ale i v československom väzení. Rovnako prežil viacero atentátov. Mnohí sa ho chceli zbaviť, ale on po každom pomyselnom zásahu pokračoval ďalej, navyše ešte s väčším zápalom. Podarilo sa mu vytvoriť masové politické hnutie, ktoré vedelo osloviť a zmobilizovať slovenský národ v boji za vlastné politické či kultúrne práva. Hlinka ako výborný rečník bol prirodzene nesmierne obľúbený medzi ľudom. Do slovenskej politiky priniesol idealizmus skombinovaný s pragmatizmom, zásadovosť a rozhodnosť konať v prospech národa. Bol prísny antikomunista, čo dokazujú mnohé jeho výroky. Tiež v roku 1935 kritizoval československé zmluvy so Sovietskym zväzom, pretože mal obavy z možnej boľševizácie územia. Nechcel, aby sa Slovensko v budúcnosti stalo červeným. Rovnako schvaľoval symbolické pálenie boľševických zastav na demonštráciách. 🧠 Hlinka bol nesmierne živou a dynamickou osobnosťou, ktorú charakterizovala aj cholerickosť, výbušnosť, rapsódia. Driemala v ňom obrovská energia, ktorá v istých okamihoch vybuchovala ako sopka. Mňa ako historika prekvapuje na jeho živote to, že čím mal väčšie problémy, tým ho to budilo k väčšej aktivite a vzdoru. Zdá sa mi, že tým, čo ho poháňalo, bolo vedomie, že robí to, čo je v súlade s jeho svedomím, že je to služba pravde. Vnímal to tiež ako službu národu, ľudu, a, samozrejme, Bohu, keďže bol kňaz. Aj preto sa nebál ísť do rizík, kde si ostatní mysleli, že to nemá zmysel. A čím viac do neho bili, tým bol pevnejší. Aj v tom bola jeho veľkosť. Zdroj: rozhovor s historikom Róbertom Letzom pre Denník Štandard (zverejnený 27.9.2024). Po tzv. oslobodení Slovenska v roku 1945 sa Andrej Hlinka stal na dlhé obdobie nežiadúcim elementom, ktorý stelesňoval hrozbu pre červený režim. O jeho osobe sa príliš nerozprávalo, boli postupne odstránené názvy ulíc a námestí spojené s jeho menom, taktiež došlo k odstráneniu mnohých pamätných tabúľ. Aj napriek tomuto boľševickému pokusu o Hlinkove vymazanie zo slovenských dejín a hlavne o jeho odstránenie z pamäte slovenského národa sa na neho nikdy vďakabohu úplne nezabudlo. Je zaujímavé, že aj napriek absencii akejkoľvek pozitívnej kampane zo strany liberálnych mainstreamových médií sa v ankete "Najväčší Slovák", organizovanej RTVS v rokoch 2018 až 2019, dokázal umiestniť na výbornom štvrtom mieste. Tento výsledok len potvrdzuje jeho veľkú obľúbenosť aj medzi súčasnými Slovákmi. 😎 Pozoruhodný život veľkého Andreja Hlinku stojí za to, aby sa mu venovala patričná pozornosť. Odporúčam každému, aby si zohnal jeho biografiu, ktorú začal písať Karol Sidor a neskôr ju dokončil slovenský exilový historik František Vnuk. Rovnako sa oplatí zohnať si Hlinkove prejavy a články, ktoré tento rok zostavil historik Róbert Letz. 📚 Nech žije večný duch Andreja Hlinku a nech doprevádza každého úprimného slovenského nacionalistu, ktorý verne pokračuje v napĺňaní Hlinkovho celoživotného odkazu! 🇱🇹 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

🕯️ 21. septembra 1944 účastníci tzv. Slovenského národného povstania z radov partizánov spáchali etnický masaker, pri ktorom bolo zavraždených 187 mužov nemeckej národnosti z obce Sklené. 🧠 Táto tragická udalosť patrí medzi tie najviac tabuizované momenty slovenských dejín, pretože sa štátnym vykladačom historickej "pravdy" jednoducho nehodí do príbehu bájneho povstania proti fašizmu. Mnohí z nich sa odmietajú pozrieť pravde priamo do očí, nechcú si pripustiť, že práve "hrdinskí" účastníci povstania vykonávali na Slovensku hromadné vraždy na etnickom a rasovom princípe. Tieto partizánske vojnové zločiny rozhodne nemali nič spoločné s demokraciou, bojom za slobodu ani s tzv. humanizmom. Etnický masaker civilistov v Sklenom vykonali partizáni, ktorí patrili k 3. rote, 8. (Leninskému) oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina. Rozkaz k vraždeniu vydal 27 ročný sovietsky dôstojník Leonid Slavkin. 🥴 Pod falošnou zámienku výkopových prác boli muži vo veku 16 až 60 rokov transportovaní v nákladných vozňov na budúce miesto partizánskeho masakru. V jame, ktorú muži vykopali ich následne hromadne postrieľali. Svoje obete partizáni navyše okradli o všetky cennosti a do masového hrobu pri odchode nahádzali ručné granáty. Približne 30 mužom sa našťastie podarilo utiecť, ďalších 63 mužov z prvého vozňa zachránil neznámy hrdinský železničiar a sklenský katolícky kňaz Jozef Pöss prežil schovaný medzi mŕtvymi telami. Je dnes nepochybné, že motiváciou vrážd bola rasová nenávisť voči etnickým Nemcom. Partizáni, neschopní vojensky čeliť nemeckým jednotkám, si svoju zlosť vykompenzovali na bezbranných civilistoch. Pohnútky, ktoré viedli k masakru, zostávajú dodnes sporné. Neskoršie uvádzané dôvody ako streľba neznámych osôb na partizánov a otrávenie studní nemeckým civilným obyvateľstvom sú len dodatočne vymyslené účelové lži. Za najpravdepodobnejšie motívy tragédie možno považovať nenávisť voči Nemcom a preventívnu likvidáciu "nepriateľských živlov" v blízkosti frontovej línie. Zdroj: Ústav pamäti národa V Sklenom bolo partizánmi zavraždených viac ľudí než pri neskorších (a hlavne odvetných!) nemeckých masakroch v Kľaku a Ostrom Grúni. Napriek tomu sa médiá väčšinu času zameriavajú len na nemecké zločiny, ktoré navyše často zneužívajú na očierňovanie dnešných slovenských nacionalistov. Obete partizánskeho násilia v Sklenom tak bohužiaľ zostávajú takmer nepovšimnuté, hoci ich počet bol paradoxne vyšší. Napriek tomu, že pri Sklenom partizáni zavraždili viac ľudí ako neskôr nemecké jednotky v obciach Kľak a Ostrý Grúň, štátne orgány po vojne neprejavili po vojne nijakú iniciatívu vyšetriť prípad a potrestať páchateľov. Zdroj: PODOLSKÝ, P. B.: Povstanie roku 1944. 2019. s. 52. V apríli roku 2004 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, na základe podnetu od pozostalých, konečne vydala pokyn na začatie trestného stíhania za udalosti v Sklenom. Vyšetrovateľ však stíhanie onedlho zastavil, dôvodom malo byť úmrtie všetkých možných páchateľov. Dospel pritom k oficiálnemu záveru, že príslušníci 3. roty 8. oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina sa v Sklenom dopustili zločinu proti ľudskosti tým, že spáchali trestný čin vraždy proti civilnému obyvateľstvu. Zločiny účastníkov tzv. Slovenského národného povstania nemôžu zostať zapadnuté prachom. Je potrebné neustále pripomínať temnú stránku "bojovníkov proti fašizmu", ktorí sú dnes prezentovaní ako najväčší hrdinovia a bojovníci za demokraciu. Pritom v realite sa časť z nich neštítila páchať odporné zverstvá a neboli im proti srsti ani etnické čistky na civilnom obyvateľstve. Aj takto totiž vyzerala Slovenská národná pohroma. 🕯️🧠 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

🕯️ Dnes si pripomíname ďalšie tragické výročie, ktoré narúša nezmyselný kult tzv. Slovenského národného povstania. V noci zo 16. na 17. septembra 1944 na moste medzi osadami Hájniky a Rybáre (dnes súčasť mesta Sliač) partizáni bez súdu zavraždili 11 až 12 ľudí. 🧠 Tento hrozný čin spáchali účastníci "Slovenského národného povstania", ktorí patrili k 1. československej partizánskej brigáde M. R. Štefánika pod velením sovietskeho dôstojníka Piotra Alexejeviča Velička. Menovite partizáni Michal Golcbár a František Molínek a člen miestnej milície Štefan Haverla. Partizáni svoje budúce obete najprv vytiahli doslova z postelí, bez dôkazov ich obvinili z kolaborácie s fašistami a potom ich po krátkom výsluchu všetkých hromadne zastrelili na hájnickom moste. Obete tohto partizánskeho besnenia však neboli len zavraždené, ale ešte aj boli okradnuté o všetky cennosti. Následne ich telá hodili do rieky. Medzi zavraždenými bolo 9 osôb slovenskej národnosti, jedna žena z Čiech a paradoxne aj jeden Žid. Dňa 17. septembra skoro ráno na moste cez Hron v Sliači, medzi obcami Hájniky a Rybáre, partizáni mučili, olúpili a zavraždili 11-12 osôb, lebo vraj boli fašisti a vyzvedači, napr. poslanca Slovenského snemu, katolíckeho kňaza A. Šaláta. Zdroj: PODOLSKÝ, P. B.: Povstanie roku 1944. 2019. s. 50. Najznámejšou obeťou tejto nezmyselnej hromadnej vraždy bol Anton Šalát, miestny obľúbený kňaz a poslanec Slovenského snemu. Po celý život sa zasadzoval za politické práva Slovákov, podporoval autonómiu Slovenska a bol taktiež striktný antikomunista. Zaujímavosťou je, že v svojich knižných publikáciách často poukazoval na vražednú náturu stúpencov boľševizmu a tí mu svojim ohavným činom dali bohužiaľ za pravdu. Anton Šalát vedel, že červený mor z Východu bude jedine prekliatím pre slovenský národ. A dnes má v Sliači pamätnú tabuľu, ktorá pripomína jeho tragický osud. 🇸🇰 Miesto osvieženia hospodárskeho, miesto vánku zdravo burácajúceho, rýdzeho a činorodého slavianizmu šíri sa dnes z Ruska hrozný duševný a sociálny mor boľševizmu, ktorému stáva sa sťaby detskou hračkou: hromadne vraždiť, šíriť anarchiu, vyvolávať vzbury, stávky, revolúcie a vychovávať z ľudí cynické beštie, súce na hocičo. Zdroj: ŠALÁT, A.: Proti boľševizmu. 1930. s. 3. Práve jeho prítomnosť medzi obeťami však zabezpečila, že partizánski vrahovia boli nakoniec za svoj skutok spravodlivo potrestaní. Vražda totiž vyvolala veľkú vlnu nevôle medzi miestnymi, a preto boli páchateľia o niekoľko dní neskôr verejne popravení. Skutočnosť, že títo zločinci z radov účastníkov tzv. SNP boli reálne potrestaní je však skôr ojedinelou výnimkou než pevným pravidlom. Väčšina povstaleckých či partizánskych zločinov totiž zostala navždy nepotrestaná. 👎🏻 Nech je táto udalosť večným mementom toho, že povstanie v skutočnosti nebolo vstupenkou do demokratického sveta, ako nám to roky vnucuje mainstream, ale bola to skôr vstupenka do sveta, v ktorom je normálne zavraždiť niekoho len tak z plezíru, prípadne kvôli pár drobným. A preto je úplne na mieste, aby sme tzv. SNP úplne zavrhli a právom ho označovali za Slovenskú národnú pohromu, ktorá priniesla jedine primitívny teror a slzy do slovenských rodín. 🧠 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

🕯️ Dnes si pripomíname štvrté výročie od tragickej smrti najznámejšieho ruského nacionalistu - Maxima Marcinkeviča, ktorého prezývali Tesak. 😎 Márne by ste hľadali výraznejšiu tvár ruského bieleho nacionalizmu. Už počas života sa stal ikonou hnutia a po brutálnej predčasnej smrti jeho hviezda už nikdy nevyhasne. V osudnú noc sa ho kremeľskí neoboľševici pokúsili zničiť, lenže práve svojim zbabelým činom mu zabezpečili nesmrteľnosť, o ktorej často rád žartoval. Tesak svojim charizmatickým vystupovaním a ráznym slovníkom dokázal s ľahkosťou strhnúť davy mladých Rusov na svoju stranu. Jeho projekty však dosahom presahovali hranice postsovietskeho priestoru a dokázali zaujať mladých nacionalistov z celého sveta. Azda najznámejšou aktivitou bolo lovenie pedofilov a boj proti moskovským drogovým dílerom. 🏳️‍🌈 💉 Tesak bol tvrdý vyšportovaný mladý muž, ktorý síce nechodil ďaleko pre ranu, ale zároveň sa v prípade potreby vedel vyjadrovať veľmi kultivovane, čo je viditeľné v jeho nespočetných rozhovoroch pre ruské médiá. Dokázal pozdvihnúť staré hnutie "opitých skinheadov" na novú úroveň, čo z neho spravilo hrozbu pre kremeľský režim. Niet divu, že za svoju činnosť skončil mnohokrát vo väzení. Oficiálny verdikt ohľadom jeho smrti znie "samovražda vo väzenskej cele", ale tomu môže veriť jedine človek s IQ pod 80. V skutočnosti bol Tesak nielen zavraždený, ale aj mučený, čo bolo preukázané jeho blízkymi. Zavraždil ho Putinov antibelošský režim, ktorý pohŕda autentickým nacionalizmom, pretože sa mu nehodí do koncepcie "multirasového raja", v ktorom sú etnickí Rusi často pomaly za občanov druhej kategórie. Keď vám bude nabudúce nejaký liberálny pseudomysliteľ rozprávať o Putlerovi či fašistickom Rusku, tak sa ho spýtajte, že prečo slávny "Putler" vraždí ruských bielych nacionalistov. 😉 Tesakovi nasledovníci dnes zväčša žijú na Ukrajine, kde so zbraňou v ruke bojujú proti Putinovmu neoboľševizmu a dopredu ich ženie túžba po krvavej pomste. Je viac než pravdepodobné, že pokiaľ by bol dnes nažive, tak by bojoval po ich boku. 🐵 Pre mňa osobne je táto vojna príležitosťou pomstiť sa celej tej spodine za mučenie a vraždu Tesaka. Aj po jeho smrti nám Max dodáva silu napredovať. Skutočná pochodeň, jasná a neuhasiteľná! Zdroj: Denis Nikitin. Čo dodať na záver? Najlepšie to zakončí môj obľúbený výrok z úst Tesaka: Ak sa angažuješ v politike, tak musíš byť pripravený obetovať svoj život a slobodu pre dobro svojho národa. Zdroj: výrok Tesaka. 1984 - ∞ 😎 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

🏴 Včera uplynulo už 80 rokov od vypuknutia tzv. Slovenského národného povstania, kto však pozná dobové fakty nemôže tento pseudosviatok v žiadnom prípade oslavovať. 🕯️ Povstanie patrí medzi tie najviac mýtizované udalosti v slovenských dejinách. Našťastie je (zatiaľ!) dovolené túto historickú udalosť hodnotiť aj kriticky, respektíve neexistuje zákon, ktorý by to zakazoval. Navyše propovstalecká propaganda je taká primitívna a naivná, že jej môže veriť len skutočne duševne slabší jedinec, prípadne ten kto doteraz nemal prístup k celistvým informáciám. Rozhodne nebolo národné a už vôbec nie celonárodné, tento prívlastok mu dala až komunistická propaganda, čo potvrdil aj liberál Martin Šimečka. Zúčastnili sa ho len necelé 3 percentá slovenského obyvateľstva, väčšina národa bola buď na strane Tisa alebo bola neutrálna. Dnešní samozvaní "lovci hoaxov" a bojovníci proti dezinformáciám vám taktiež nepovedia, že vypuknutie povstania sprevádzala dezinformačná kampaň, ktorá klamala účastníkom. 🤬 Povstanie by malo výrazne menšiu podporu, ba možno by k nemu ani nebolo došlo, keby nebolo spojené s početnými klamstvami časti odbojárov, ktorými bola sprevádzaná už jeho príprava. Veľký význam malo rozširovanie správ pred povstaním a na jeho začiatku, že Nemci zabili alebo zajali prezidenta Tisa, prípadne že odvliekli celú vládu do Nemecka alebo že Tiso súhlasí s povstaním... Zdroj: PODOLSKÝ, P. B.: Povstanie roku 1944. 2019. s. 8. Rovnako sa takticky mlčí o tom, kto započal násilie voči civilistom. Slovenský historik Jozef Jablonický, ktorého uznáva hlavný mediálny prúd, tvrdil, na základe dlhoročného výskumu, že neodôvodnené vraždenie bezbranných a nevinných civilistov na Slovensku započali jednoznačne účastníci povstania. Takže prvé krvavé jatky nemali na svedomí nemeckí nacisti a ani gardisti, ale práve dodnes oslavovaní partizáni. Často sa dookola omiela "nacistický teror", ktorý bol prítomný pri potláčaní a po povstaní, ale treba brať na vedomie, že to bola len (krutá) reakcia na zločiny účastníkov neslávneho puču. Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď. Zdroj: JABLONICKÝ, J.: Povstanie bez legiend. N press, s.r.o., v roku 2024. s. 224. Ciele povstania boli rôzne, ale dnes vieme, že hlavnými bodmi bolo odstránenie slovenskej štátnosti a obnovenie Československa, čo bolo v záujme Beneša, ktorý navyše stále koketoval s hlúpym čechoslovakizmom, asi si myslel, že sa jeho zbabelým útekom do zahraničia na Slovensku zastavil čas. Ďalším jednoznačným cieľom bola boľševizácia Slovenska, čo bolo cieľom Sovietskeho zväzu, ktorý už v júli 1944 poslal na naše územie svojich výsadkárov, aby páchali diverznú činnosť. 🥴 Význam udalosti sa dnes preceňuje. V skutočnosti sa vďaka nemu na dovtedy relatívne pokojné Slovensko dostali vojnové hrôzy a taktiež povstanie neskrátilo vojnu o jediný deň. Liberáli hovoria, že nám otvorilo dvere do akéhosi demokratického sveta. No neviem aká demokracia sa tvorí po boku s komunistami a za pomoci nezmyselného vraždenia (aj mučenia) kňazov, slovenských civilistov či etnických Nemcov. Takto vyzerá ospevovaná demokracia? 🤮 Tzv. SNP bolo povstaním diletantov, násilníkov, zlodejov a hlavne neschopných veliteľov, ktorí sa nevedeli dohodnúť na jasnom koordinovanom postupe. Celá organizácia bola nanajvýš chaotická a ľavá ruka v podstate nevedela, čo robí pravá. A presne z tohto dôvodu bolo povstanie do dvoch mesiacov brutálne potlačené Nemcami a gardistami. Asi nikoho neprekvapí, že ho dodnes nekriticky oslavujú podobní diletanti (ako boli organizátori), neschopní politici, ktorí nás už od roku 1945 vedú do priepasti. Ak sa chce Slovensko niekam konečne posunúť, tak najprv musí byť odstránený falošný kult povstania, pretože to bola národná pohroma, ktorá nepriniesla nič pozitívne, priniesla len teror do slovenských rodín. 🧠 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost

🇸🇰 Dnes si pripomíname smutné výročie začiatku vojenskej okupácie vtedajšieho Československa vojskami Varšavskej zmluvy. 🧠 V posledných rokoch sa na Slovensku (aj v Českej republike) začali šíriť naratívy, ktoré buď zľahčujú inváziu alebo ukazujú na nesprávnych vinníkov. Deje sa to samozrejme vďaka silno zboľševizovanej alternatíve. Postupom času (a možno aj peňazí) sa z nej stala obyčajná lacná šľapka slúžiaca východným košer globalistom, ignorujúca slovenské záujmy. Ľudia, ktorí ospravedlňujú alebo zľahčujú inváziu a následnú okupáciu v roku 1968 sú po faktickej stránke vlastizradcovia. Ktorý normálny človek, dokonca vlastenec, by chcel, aby jeho zem okupovali cudzie vojská? O vnútorných záležitostiach Slovenska musia rozhodovať hlavne etnickí Slováci, nie cudzí okupanti. Všetko navyše doprevádza klasické pokrytectvo. Proti americkým základniam na Slovensku sa organizovali veľké protesty, tzv. alternatíva penila pomaly každý deň a pri roku 1968 sú buď ticho alebo hovoria, že to nebolo až také hrozné, lebo Američania urobilo hento či tamto a tým je všetko (aspoň pre nich) ospravedlnené. Už len logicky, ak mi prekážajú americké vojenské topánky kráčajúce po našej slovenskej pôde, tak vzápätí nebudem velebiť okupantov riadených z Kremľa. 🔥 Hoci sa na tzv. alternatíve dočítate, že nám "Rusi" v podstate bratsky pomohli a ochránili nás pred západným globalizmom, tak v skutočnosti ich tu domáce obyvateľstvo nevítalo s otvorenou náručou. Mnohí mali ešte v živej pamäti besnenie Červenej armády pri neslávnom "oslobodení" v roku 1945, po ktorom príslušníci NKVD protiprávne deportovali desiatky tisíc Slovákov do Ruska. Napriek tomu, že komunistické vedenie zakázalo akýkoľvek ozbrojený odpor voči okupantom, tak domáci aspoň symbolicky vyšli do ulíc a niektorí sa dokonca postavili pred tanky. Iní zase strhávali orientačné tabule a názvy ulíc, aby dezorientovali vojakov, na tieto akcie na niektorých miestach okupanti odpovedali streľbou do neozbrojeného davu. Celkovo si okupácia vyžiadala 108 ľudských životov, z toho 37 na Slovensku. Ďakujem pekne, za takú "bratskú pomoc", pri ktorej bolo zavraždených 37 nevinných Slovákov. Netreba si však idealizovať ani komunistov okolo Alexandra Dubčeka, ktorí sa v tom čase snažili o demokratizáciu pomerov. Komunistická ideológia, ani v umiernenej verzii, nie je kompatibilná s blahobytom národa. Dubček bol navyše odporný oportunista, ktorý pôsobil v komunistickej strane aj počas 50. rokov, hoci dobre videl aké ohavné zločiny komunisti páchajú. Bolo mu to však jedno, lebo v tom čase robil veľkú kariéru. Opäť sa potvrdilo, že Moskva nerešpektuje právo národov na sebaurčenie a neplní svoje záväzky podľa medzinárodného práva, ktoré prijala. Teórie o proletárskom internacionalizme a rovnosti národov slúžia Kremľu len ako krytie, pod ktorým môžu ešte úspešnejšie presadzovať ciele ruského imperializmu. Tým, že Moskva uskutočnila vojenskú intervenciu týmto spôsobom, priznala, že po 23 rokoch má komunistický systém medzi Slovákmi a Čechmi tak málo priaznivcov, že ho možno udržať len vďaka ruským vojenským silám. Zdroj: Ďurčanský, F. (1968). Slovakia's Legitimate Rights. ABN Correspondence, roč. 19, č. 6, s. 25. Ak už aj niekto na červenej alternatíve uzná nespočetné negatíva spojené s okupáciou, tak sa začne vyhovárať, že to bolo dielo Ukrajincov a Rusi s tým rozhodne nemali nič spoločné. Opak je však pravdou, na čele Sovietskeho zväzu bol vtedy etnický Rus Brežnev. Občas sa z neho snažia urobiť Ukrajinca, pretože sa narodil v obci Kamenskoje, na území dnešnej Ukrajiny, lenže obaja jeho rodičia boli etnickí Rusi. Navyše samotný Brežnev sa v svojej autobiografii v roku 1981 označil za Rusa. Je prejavom hlúposti, ak niekto hádže vinu za okupáciu na Ukrajincov, bolo to totiž dielo komunistov z rozličných národností, ktorí spoločne slúžili pre záujmy Moskvy. 🥴 Spýtajte sa samých seba prečo dnes "veľkí vlastenci" ako Kotleba, Mazurek, Uhrík či Danko ticho mlčia. Na Slovensku principiálne nechceme okupantov a je úplne ukradnuté či pochádzajú z Ameriky či z Ruska. 🇸🇰 ➡️ https://t.me/Kapitannormalnost